tag:blogger.com,1999:blog-76223107811015393062024-03-05T17:55:05.975-08:00खगोल विश्वखगोलशास्त्र या विषयावर मराठी भाषेतून माहिती देण्याचा 'खगोल विश्व' या ब्लॉगच्या माध्यमातून हा अल्पसा प्रयत्नUnknownnoreply@blogger.comBlogger42125tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-11306995953778010572021-10-01T10:46:00.001-07:002021-10-01T10:46:13.928-07:00ऑक्टोबर २०२१ महिन्याचे आकाश दर्शन : शुक्र व ज्येष्ठेची दुर्मिळ युती ...<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGy6eX284lzSYnBfKFlmSCU_bV1IvaWrnS7xpo3KSMip21vtuA0ZVGmjX0BgwQiDjET-GnmDNShWxfWWwVAMAOEcHEplymWhWWVGeV-_Rq68JRbH-FOK9mG5Nn9MuhqtSMBszd2rBM1Llz/s1600/1633110366596302-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGy6eX284lzSYnBfKFlmSCU_bV1IvaWrnS7xpo3KSMip21vtuA0ZVGmjX0BgwQiDjET-GnmDNShWxfWWwVAMAOEcHEplymWhWWVGeV-_Rq68JRbH-FOK9mG5Nn9MuhqtSMBszd2rBM1Llz/s1600/1633110366596302-0.png" width="400">
</a>
</div><div>ऑक्टोबर २०२१ या महिन्याचे खगोल दर्शन </div><div>सौजन्य : दैनिक सकाळ (०१ ऑक्टोबर २०२१)</div><div>मार्गदर्शक : डॉ. प्रकाश तुपे सर. </div><div><br></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-84010233618567333162021-05-16T10:18:00.001-07:002021-05-16T10:23:09.494-07:00चीनची तियानवेन -१ या अवकाशयानाची बग्गी उतरली मंगळावर<p dir="ltr"><span ;="">बीजिंग - चीनचे (China) तियानवेन -१ (Tianwen-1) या अवकाशयानाची बग्गी (Spacecraft) शनिवारी १५ मे २०२१ रोजी, मंगळाच्या (Mars) पृष्ठभागावर सुखरूप उतरली. अमेरिकेनंतर मंगळाच्या जमिनीवर यान उतरविणारा चीन हा जगातील दुसरा देश ठरला आहे. यासंबंधी चायना नॅशनल स्पेस ॲडमिनीस्ट्रेशनच्या वतीने अधिकृत घोषणा करण्यात आली. (Chinas Tianwen 1 spacecraft landed on Mars)</span></p><p dir="ltr"><span ;=""></span></p><p dir="ltr"><span ;="">चीनच्या पुराणकथेतील अग्नीची देवता ‘झुरॉन्ग’ च्या नावाने या बग्गीचे (रोव्हर) नामकरण करण्यात आले आहे. मंगळावरील युटोपिया इम्पॅक्ट बेसिनमधील एका सपाट मैदानावर हा २४० किलो वजनाची बग्गी उतरली आहे. सहा चाकांचा ही बग्गी पुढील तीन महिने मंगळाच्या पृष्ठभागाचा अभ्यास करणार आहे. तियानवेन-१ हे अवकाशयान ऑर्बायटर लॅंडर आणि बग्गीसहीत २३ जुलै २०२० मध्ये प्रक्षेपित करण्यात आले होते. मंगळावर उतरल्यानंतर तियानवेन -१ यानाच्या झुरॉन्ग बग्गीने पृथ्वीवर टेलिमेट्री सिग्नल पाठवला. यातून युटोपिया प्लेटवर लॅंडर सुखरूप उतरल्याचे सिद्ध झाले. अमेरिकेनंतर अशी मोहीम यशस्वी करणाऱ्या चीनने एक आव्हानात्मक मोहीम यशस्वीरीत्या पूर्ण केली आहे. चीनच्या सत्ताधारी कम्युनिस्ट पार्टी ऑफ चायनाच्या (सीपीसी) केंद्रीय समितीने तियानवेन-१ मोहिमेतील शास्त्रज्ञांचे अभिनंदन केले.</span></p><p dir="ltr"><span ;=""></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdPW_VWPLARkQTcFEh_-aop_9bhc0A-MtUs250bI-ttWSvwe-kL0ew1fSkRMpi5TndkEMY9bjf93V1vhbKAEhYpvW4ofTBBr65Kij-dY6mYn8AyKdQoq0JAdX_gZtH9_-U3UOKaSGSH_Po/s1600/1621185533256418-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdPW_VWPLARkQTcFEh_-aop_9bhc0A-MtUs250bI-ttWSvwe-kL0ew1fSkRMpi5TndkEMY9bjf93V1vhbKAEhYpvW4ofTBBr65Kij-dY6mYn8AyKdQoq0JAdX_gZtH9_-U3UOKaSGSH_Po/s1600/1621185533256418-0.png" width="400">
</a>
</div><br><p></p><p dir="ltr"><span ;="">बातमी सौजन्य : www.esakal.com </span></p><p dir="ltr"><span ;=""><br></span></p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-69985745435699479222021-02-21T23:31:00.001-08:002021-02-21T23:31:48.691-08:00मंगळावर पाय ठेवण्या आधी ...माहिती सौजन्य : दैनिक लोकसत्ता<div>सोमवार , २२ फेब्रुवारी २०२१.</div><div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPn8BfWdSzd2QbggllV_FVuTgYoPefUNeuzDtmw4QpECldkbaq63EHdQx-Z9tctslI2hhPMLC8QK6x2ahCNmTSTmcxTlpAQVW6Lvf7dos8BHAYeHWzB4uJXA7qeOTcwc4mFumxgJ8GViS2/s1600/1613979098816053-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPn8BfWdSzd2QbggllV_FVuTgYoPefUNeuzDtmw4QpECldkbaq63EHdQx-Z9tctslI2hhPMLC8QK6x2ahCNmTSTmcxTlpAQVW6Lvf7dos8BHAYeHWzB4uJXA7qeOTcwc4mFumxgJ8GViS2/s1600/1613979098816053-0.png" width="400">
</a>
</div><br></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-5927090365356729732019-01-17T21:38:00.002-08:002019-01-17T21:38:21.668-08:00भारतातून सोमवारी सुपरमूनचे दर्शन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpu-s-rdF33YVzkvwBlRpk8Sh8hz0Sl6GqLw7IlXNQGH3UhgzOJQYKiS6WW-3Ma5GQ2k_uenn3pcld31fAl8rH9pq_yMrymBcr4M5S3ni_zL_Izo-UqZXF0kJTTM4yK30BOcZm_rcITjQ/s1600/supermoon-2017.jpeg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1068" data-original-width="1600" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpu-s-rdF33YVzkvwBlRpk8Sh8hz0Sl6GqLw7IlXNQGH3UhgzOJQYKiS6WW-3Ma5GQ2k_uenn3pcld31fAl8rH9pq_yMrymBcr4M5S3ni_zL_Izo-UqZXF0kJTTM4yK30BOcZm_rcITjQ/s320/supermoon-2017.jpeg" width="320" /></a></div>
<br />
<span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"><b>सोमवार, २१ जानेवारी</b>ला खग्रास </span><a href="https://maharashtratimes.indiatimes.com/topics/%E0%A4%9A%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%97%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9%E0%A4%A3" style="background-color: white; border: 0px none; color: #044e97; font-family: googlefont, arial; font-size: 16px; margin: 0px; outline: none medium; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">चंद्रग्रहण</a><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"> होणार आहे. या वेळी ब्लडमून, </span><a href="https://maharashtratimes.indiatimes.com/topics/%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A4%AE%E0%A5%82%E0%A4%A8" style="background-color: white; border: 0px none; color: #044e97; font-family: googlefont, arial; font-size: 16px; margin: 0px; outline: none medium; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">सुपरमून</a><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"> आणि वुल्फमूनचे दर्शनही होणार आहे. खग्रास चंद्रग्रहण आणि ब्लडमूनचे दर्शन भारतातून होणार नाही; परंतु त्या रात्री सुपरमूनचे दर्शन भारतातून घेता येणार असल्याची माहिती पंचांगकर्ते आणि खगोल अभ्यासक दा. कृ. सोमण यांनी दिली.</span><br />
<span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;">पौष पौर्णिमेला, सोमवारी सकाळी ९ वाजून ४ मिनिटांपासून दुपारी १२ वाजून २१ मिनिटांपर्यंत हे खग्रास चंद्रग्रहण होणार आहे; परंतु या वेळी चंद्रबिंब आपल्या दृश्य आकाशात नसल्याने हे चंद्रग्रहण भारतातून दिसणार नाही. हे खग्रास चंद्रग्रहण मध्य पूर्व देश, आफ्रिका, युरोप, अमेरिका, ओसेनिआ आणि रशियाचा पूर्वभाग येथून दिसणार आहे. या ठिकाणाहून ब्लडमून, सुपरमून आणि वुल्फमून यांचे दर्शन होणार आहे. पौर्णिमेच्या दिवशी चंद्र पृथ्वीच्या जवळ आला, तर चंद्रबिंब आकाराने १४ टक्के मोठे आणि ३० टक्के जास्त प्रकाशित दिसते. या चंद्राला 'सूपरमून' म्हणतात. या वेळी चंद्र पृथ्वीपासून तीन लाख, ५७ हजार, ३४२ किमी. अंतरावर येणार आहे. नव्या वर्षातील पहिल्या पौर्णिमेच्या चंद्राला 'वुल्फमून' असे म्हणतात.</span><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"> </span><br />
<span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"><br /></span><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;">भारतातून खग्रास चंद्रग्रहण दिसणार नसले तरी 'सुपरमून'चे दर्शन आपल्याला होणार आहे. २१ जानेवारीला चंद्र सायंकाळी ६.३९ वाजता पूर्वेला उगवेल आणि रात्रभर आकाशात दर्शन देऊन, दुसऱ्या दिवशी सकाळी ८.१२ वाजता मावळेल. त्या रात्री सुपरमून म्हणजे मोठे आणि जास्त तेजस्वी चंद्रबिंब साध्या डोळ्यांनीही पाहता येईल. भारतातून दिसणारे खंडग्रास चंद्रग्रहण १६ जुलैला होणार आहे. तसेच, सुपरमून दिसण्याचा योग पुन्हा याचवर्षी माघ पौर्णिमेच्या रात्री १९ फेब्रुवारीला येणार असल्याचेही सोमण यांनी सांगितले. </span><br />
<span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"><br /></span><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;"><br /></span><span style="background-color: white; font-family: "googlefont" , "arial"; font-size: 16px; text-align: justify;">सुपरमून म्हणजे </span><span style="font-family: "googlefont" , "arial";">नेमके काय ? हा फरक पुढिल छायाचित्रावरुन स्पष्ट व्हावा.</span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXyHDFrIc8x7rCI6i5TBTrRSQ0YS59HEOZoePQ9NdlmE3FZFDhjQjIrO5WVBhqoKPnO2dxEpltfEkPpZzM6MA4XwprWwSVALLt6TZ1g1kipzx8rOwVKp4dWLMm8MF_gAvltazbrwmsOlo/s1600/super-moon-real-deal-comparison.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1600" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXyHDFrIc8x7rCI6i5TBTrRSQ0YS59HEOZoePQ9NdlmE3FZFDhjQjIrO5WVBhqoKPnO2dxEpltfEkPpZzM6MA4XwprWwSVALLt6TZ1g1kipzx8rOwVKp4dWLMm8MF_gAvltazbrwmsOlo/s640/super-moon-real-deal-comparison.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: "googlefont" , "arial";"><br /></span><span style="font-family: "googlefont" , "arial";"><br /></span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "googlefont" , "arial";">माहिती सौजन्य : www.esakal.com</span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
</div>
<br />
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: medium; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: justify; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<div style="margin: 0px;">
<span style="font-family: "googlefont" , "arial";">छायाचित्रे : आन्तरजालावरुन साभार </span></div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-7619941865648646972017-04-02T23:53:00.001-07:002017-04-02T23:56:55.147-07:00गुरूची 7 एप्रिलला प्रतियुती गुरू येणार पृथ्वीजवळ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="color: white;"><br /></span>
<span style="color: white;"><br /></span>
<span style="color: white;"><img height="360" src="https://images.sakalmediagroup.com/eSakal/s3fs-public/styles/generic_md_75/public/news-story/cover-images/3Sky_Jupiter_1H_1.jpg" width="640" /></span></span></span><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="color: white;"><br /></span>
</span></span><br />
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black; color: white;">अमरावती : सूर्यमालेतील सर्वांत मोठा ग्रह गुरू हा 7 एप्रिलला अगदी सूर्यासमोर येत आहे. या घटनेला खगोलशास्त्रात प्रतियुती असे म्हणतात. 'ज्युपिटर अॅट अपोझिशन' या दिवशी गुरू व सूर्य समोरासमोर राहील. प्रतियुती काळात ग्रहाचे पृथ्वीपासूनचे अंतर हे सरासरी कमी असते. त्यामुळे खगोल अभ्यासक व जिज्ञासूंना गुरूचे निरीक्षण व अभ्यासाची ही एक चांगली संधी असते.</span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black; color: white;">गुरूच्या लागोपाठ प्रतियुतीमधील काळ हा साधारण तेरा महिन्यांचा असतो. याआधी मंगळवार, 8 मार्च 2016 रोजी गुरू-सूर्य प्रतियुती झालेली होती. पृथ्वीपासून गुरूचे सरासरी अंतर 93 कोटी किलोमीटर आहे. त्याचा व्यास 1 लाख 42 हजार 800 किलोमीटर आहे. या ग्रहाला सूर्याभोवती एक प्रदक्षिणा करण्यास 11.86 वर्षे लागतात. गुरूला एकूण 67 चंद्र आहेत. टेलिस्कोपमधून गुरूचे निरीक्षण केले असता त्याच्यावरील पट्टा व 4 चंद्र दिसतात. 7 डिसेंबर 1995 रोजी मानवरहित यान गॅलिलिओ गुरूवर पोचले होते; मात्र गुरूवर सजीवसृष्टी असल्याचा कोणताही पुरावा अजूनपर्यंत मिळालेला नाही.</span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black; color: white;">पृथ्वीपेक्षा गुरू हा 11.25 पट मोठा आहे. आरक्त ठिपका हे गुरूचे खास वैशिष्ट्य आहे. ग्रेट रेड स्पॉट या नावाने हा ठिपका ओळखला जातो. हा ठिपका 40 हजार किलोमीटर लांब आणि 14 हजार किलोमीटर रुंद अशा अवाढव्य आकाराचा आहे. या ठिपक्यात पृथ्वीसारखे 3 ग्रह एकापुढे एक ठेवता येतील. न्यूटनकाळापासून म्हणजे जवळजवळ 300 वर्षे हा ठिपका खगोल शास्त्रज्ञ पाहत आलेले आहेत. या ठिपक्याचे निरीक्षण केले असता ते एक प्रचंड चक्रीवादळ असल्याचे सहज लक्षात येईल. गुरूवर सतत घोंगावणारे चक्रीवादळ एका विशिष्ट ठिकाणीच का निर्माण झाले, याचे कारण मात्र अजूनही अज्ञात आहे.</span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black; color: white;"><span style="box-sizing: border-box;"><strong style="box-sizing: border-box;">उघड्या डोळ्यांनी पाहता येणार</strong></span><br style="box-sizing: border-box;" />7 एप्रिल रोजी सूर्यास्तानंतर थोड्याच वेळात गुरू हा पूर्व क्षितिजावर उगवेल आणि पहाटे पश्चिमेस मावळेल. हा ग्रह अतिशय तेजस्वी असल्याने सहज ओळखता येईल व साध्या डोळ्यांनीही पाहता येईल; परंतु गुरूवरील ग्रेट रेड स्पॉट व युरोपा, गॅनिमिड आयो व कॅलेस्टो हे त्याचे चार चंद्र साध्या डोळ्यांनी दिसू शकणारे नाहीत. त्यासाठी टेलिस्कोपची आवश्यकता आहे, अशी महिती मराठी विज्ञान परिषद अमरावतीचे हौशी खगोल अभ्यासक विजय गिरूळकर व प्रवीण गुल्हाने यांनी दिली.</span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-57907646993502968532017-01-15T22:02:00.003-08:002017-01-15T22:11:55.457-08:00पृथ्वीचा एकमेव उपग्रह असलेल्या चंद्राचे वय 4.51 अब्ज वर्षांचे<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<b style="background-color: black;"><span style="color: white;">चंद्राचे वय 4.51 अब्ज वर्षांचे</span></b><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><img alt="moon" height="360" src="https://images.sakalmediagroup.com/eSakal/s3fs-public/styles/generic_md_75/public/news-story/cover-images/3Moon_1H.jpg" width="640" /></span></span><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<br />
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<strong style="background-color: black; box-sizing: border-box;"><span style="color: white;">'झिरकॉन्स'च्या अभ्यासाअंती संशोधकांचा निष्कर्ष</span></strong></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">लॉस एंजेल्स : पृथ्वीचा उपग्रह असणाऱ्या चंद्राचे वयोमान नेहमीच संशोधकांच्या वर्तुळात चर्चेचा विषय ठरत असते. काही संशोधकांच्या मते चंद्र हा पृथ्वीपेक्षा पुरातन आहे. आता नव्या संशोधनातून पूर्वीच्या अनेक समजुतींना आणि तर्कांना तडा गेला आहे. चंद्राचे वयोमान हे 4.51 अब्ज वर्षे एवढे असावे, असा दावा संशोधकांनी अभ्यासाअंती केला आहे.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">'अपोलो-14' या मोहिमेच्या माध्यमातून 1971 मध्ये चंद्राच्या पृष्ठभागावरून झिरकॉन्स नावाचा धातू आणण्यात आला होता. त्याचा अभ्यास करून संशोधकांनी हा निष्कर्ष काढला आहे. चंद्राचे किमान वयोमान किती असावे, हे आम्हाला अधिक अचूकरीत्या शोधता आले असल्याचे "युनिव्हर्सिटी ऑफ कॅलिफोर्निया'मधील भूरसायनशास्त्रज्ञ मेलेनाय बारबोनी यांनी सांगितले. अवकाशातील एखाद्या अवाढव्य वस्तूचा पृथ्वीवर आघात झाल्याने चंद्राची निर्मिती झाली असावी, असाही एक सिद्धांत संशोधकांकडून मांडला जातो.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">सौरमालेची निर्मिती झाल्यानंतर तब्बल 60 दशलक्ष वर्षांनंतर चंद्राची निर्मिती झाल्याचेही यातून स्पष्ट होते. यामुळे संशोधकांना पृथ्वी आणि सौरमालेच्या निर्मिती प्रक्रियेवरदेखील नव्याने प्रकाश टाकता येईल. दरम्यान, पृथ्वीची अवकाशातील अज्ञात वस्तूशी धडक होण्यापूर्वी नेमक्या कोणत्या प्रक्रिया घडल्या, हे मात्र संशोधकांना समजलेले नाही. ते समजल्यानंतर त्यांना अंतराळातील अनेक घडामोडींचा संदर्भ लावता येणे शक्य होईल. चंद्राच्या पृष्ठभागावर अनेक प्रकारच्या खडकांचे तुकडे आढळून येतात. ते तुकडे एकत्र येऊनच चंद्र तयार झाला असावा, असाही दावा काही संशोधक करतात.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><strong style="box-sizing: border-box;">जैव इतिहास सांगणारे घड्याळ</strong><br style="box-sizing: border-box;" />मूळ अवस्थेतील झिरकॉन्सच्या आठ नमुन्यांचा अभ्यास करण्यात आला असून, युरेनियम, ल्युटियमच्या एकत्रित चाचण्याही संशोधकांनी घेतल्या. झिरकॉन्स हा नैसर्गिक घड्याळ म्हणून ओळखला जातो. जैव इतिहास सांभाळण्याचे काम हा धातू करतो. तसेच या धातूचे जन्मस्थान शोधणेही तुलनेने अधिक सोपे असते, असे केव्हिन मॅक्केगन यांनी सांगितले. "जर्नल सायन्स ऍडव्हान्सेस'मध्ये हे संशोधन विस्ताराने प्रसिद्ध झाले आहे.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="background-color: black;">Link to Original Science Journal Pap</span><span style="background-color: black;">er : <a href="http://advances.sciencemag.org/content/advances/3/1/e1602365.full.pdf"><span style="color: white;">Early formation of the Moon 4.51 billion years ago</span></a></span></span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "sakalfont";">सौजन्यः नासा आणि सकाळ वृत्तवाहिनी</span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-77562976430695189952017-01-03T23:14:00.002-08:002017-01-03T23:14:39.089-08:00दुर्मिळ धूमकेतू दिसणार<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<div style="text-align: center;">
<b style="background-color: black;"><span style="color: white;">दुर्मिळ धूमकेतू दिसणार</span></b></div>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">वॉशिंग्टन - "नासा'च्या शास्त्रज्ञांनी शोधलेला एक दुर्मिळ धूमकेतू या आठवड्यात दुर्बिणीच्या साह्याने पाहण्याची संधी नागरिकांना आणि अभ्यासकांना प्रथमच मिळणार आहे. या धूमकेतूची कक्षा हजारो वर्षांची आहे.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">सी/2016 यू1 निओवाइज असे या धूमकेतूचे नाव आहे. या धूमकेतूच्या दृश्यमानतेबाबत फारसा ठोस अंदाज काढता येत नसला तरी, हा धूमकेतू चांगल्या दुर्बिणीच्या साह्याने दिसण्याची दाट शक्यता आहे, असे पॉल चोड्स यांनी सांगितले आहे. जानेवारीच्या पहिल्या आठवड्यात हा धूमकेतू उत्तर ध्रुवावरून दिसणार असून, त्यानंतर तो दक्षिणेकडील भागांना पहाटेच्या वेळेत दिसण्याची शक्यता आहे. 14 जानेवारीला तो बुधाच्या कक्षेत शिरेल. हा त्याचा सूर्यापासूनचा सर्वांत नजीकचा बिंदू असेल. यानंतर तो सौरमालेच्या बाहेर जाण्यासाठी मार्गक्रमण करेल. या धूमकेतूपासून पृथ्वीला कोणताही धोका नसल्याचेही शास्त्रज्ञांनी सांगितले आहे.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<strong style="background-color: black; box-sizing: border-box;"><span style="color: white;">"डब्लूएफ9'चाही शोध</span></strong><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">"नासा'च्या निओवाइज या प्रकल्पाअंतर्गत सौरमालेच्या आसपासच्या अनेक घटकांचा अभ्यास आणि शोध घेतला जातो. गेल्या वर्षी 27 नोव्हेंबरला "नासा'च्या शास्त्रज्ञांनी 2016डब्लूएफ9 या वस्तूचा शोध लावला. ही वस्तू म्हणजे काय, याचा अद्याप अभ्यास झालेला नाही. 25 फेब्रुवारीच्या आसपास ही वस्तू पृथ्वीच्या कक्षेत येणार आहे.</span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span></div>
<div style="box-sizing: border-box; font-family: sakalfont; font-size: 16px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><img alt="comet " height="360" src="https://images.sakalmediagroup.com/eSakal/s3fs-public/styles/generic_md_75/public/news-story/cover-images/27.jpg" width="640" /></span></span></div>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">माहिती स्त्रोतः नासा वेबसाईट व ईसकाळ.कॉम</span></span></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-10972744142114023132016-08-22T04:38:00.000-07:002016-08-22T04:38:45.307-07:00सूर्यमालेबाहेरील ग्रहावर ऑक्सिजनचे अस्तित्व<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><img src="http://online3.esakal.com/esakal/20160822/images/5637096030071476864/5043532308979610788_Org.jpg" /></span></span></div>
<br />
<span style="background-color: black; font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black; font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">सूर्यमालेबाहेरील आकाशगंगेत शुक्राशी साम्य असणाऱ्या ग्रहाचा शोध शास्त्रज्ञांना लागला आहे. याचे वैशिष्ट्य म्हणजे या ग्रहावर प्राणवायूचा (ऑक्सिजन) पातळ थर असल्याचे आढळले आहे. पृथ्वीपासून हा ग्रह 39 प्रकाशवर्षे दूर आहे. प्राणवायूचे वातावरण असलेला हा आपल्या सूर्यमालेबाहेरील पहिलाच ग्रह आहे, असा दावा संशोधकांनी केला आहे. </span><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><b style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">वैचित्र्यपूर्ण वातावरण </b><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><span style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">या ग्रहावराचा शोध गेल्या वर्षी लागला. तेथील वैचित्र्यपूर्ण वातावरणामुळे संशोधकही आश्चर्यचकित झाले आहेत. तेथील तापमान 232 अंश सेल्सिअसच्या आसपास आहे. नवीन संशोधनानुसार येथील वातावरण अस्पष्ट व विरळ असल्याचे निदर्शनास आले आहे. याचे नामकरण "जीजे 1132बी‘ असे करण्यात आले आहे. अमेरिकेतील हॉवर्ड-स्मिथसोनियन सेंटर फॉर ऍस्ट्रोफिजिक (सीएफए) या संस्थेतील खगोलशास्त्रज्ञ लॉरा शेफर या व त्यांचे सहकारी याविषयी संशोधन करीत आहे. "जीजे 1132बी‘वर वाफेसारखे व जलयुक्त वातावरण असले तर काय घडू शकते याचा अभ्यास शेफर करीत आहेत. </span><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><b style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">ऑक्सिजन आहे, पाणी नाही </b><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><span style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">"जीजे 1132बी‘ हा ग्रह त्यांच्या सूर्यमालेतील ताऱ्याच्या अत्यंत जवळ आहे. हे अंतर 14 लाख मैल इतके आहे. या ग्रहावर अतिनील अथवा "यूव्ही‘ किरण मोठ्या प्रमाणावर असल्याचे दिसून आले आहे. हे किरण पाण्यातील रेणूंचे हायड्रोजन व ऑक्सिजनमध्ये विभाजन करतात. हायड्रोजन हा ऑक्सिजनपेक्षा हलका असल्याने तो अंतराळात नाहीसा होतो. त्यामुळे "जीजे 1132बी‘वर प्राणवायूचे विरळ वातावरण असल्याचा निदर्शनास आले आहे. मात्र जीवसृष्टीसाठी अनिवार्य असलेल्या पाण्याचे अस्तित्व येथे आढळलेले नाही. दोन्ही वायू अवकाशात नाहीसे होतात. ""थंड ग्रहावर असलेला ऑक्सिजन हा निवासास योग्य समजला जातो. पण "जीजे 1132बी‘सारख्या गरम वातावरणाच्या ग्रहावर अगदी याच्या विरुद्ध स्थिती आहे, असे मत शेफर यांनी नोंदविले आहे. या ग्रहावर हरित वायूचा मोठा प्रभाव आहे. यावर आधीच गरम वातावरण असल्याने येथील पृष्ठभाग लाखो वर्षांपासून वितळत आहे, असेही त्या म्हणाल्या. </span><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><b style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">अधिक अभ्यास शक्य </b><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><span style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">या ग्रहावर आम्हाला प्रथमच ऑक्सिजनचे अस्तित्व आढळले, असे "हॉवर्ड पॉलसम स्कूल ऑफ इंजिनिअरिंग अँड अप्लाईड सायन्सेस‘चे रॉबिन वर्डस्वर्थ यांनी सांगितले. "जीजे 1132बी‘वर ऑक्सिजन असला तर अत्याधुनिक व शक्तिशाली "जायंट मॅग्लन‘ व जेम्स वेब अंतराळ दुर्बिणीतून याचा शोध घेऊन त्याचे विश्लेषण करता येईल, असे मत संशोधकांनी नोंदविले आहे. </span><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><b style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">"मॅग्मा ओशन‘ची उपयुक्तता </b><br style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;" /><span style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">खगोलशास्त्रज्ञ लॉरा शेफर यांनी एक "मॅग्मा ओशन‘ नावाची प्रतिकृती तयार केली आहे. यातून आकाशगंगेत शुक्रासारख्या असणाऱ्या ग्रहांचा शोध घेणे शक्य होणार आहे. ग्रहांवर ऑक्सिजन का नसतो हा शास्त्रज्ञांना अनेक वर्षांपासून सतावणारा प्रश्न सोडविण्यास मदत होणार आहे. "मॅग्मा ओशन‘द्वारे सूर्यमालेबाहेरील ग्रहांचा शोध घेता येणार आहे. "ट्रॅपिस्ट-1‘ या सूर्यमालेत तीन ग्रह असून त्यावर अधिवास करण्यायोग्य वातावरण असल्याचे आढळले आहे. हे ग्रह "जीजे 1132बी‘ पेक्षा थंड असल्याने त्यावर निवास योग्य वातावरण असण्याची दाट शक्यता संशोधकांनी व्यक्त केली आहे. </span></span></span><br />
<span style="background-color: black; font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black; font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;"><span style="color: white;">माहिती सौजन्य : सकाळ</span></span></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-18301277898904289672016-07-04T22:02:00.001-07:002017-04-02T23:59:30.397-07:00जुनो या उपग्रहाचा गुरुच्या कक्षेत प्रवेश<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="background-color: black;"><br /></span>
<span style="background-color: black;"><br /></span></span></span><br />
<span style="background-color: black; color: white;"><img src="https://www.esakal.com/esakal/20160705/images/5136981065511297059/5504786785158099699_Org.jpg" /></span><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="background-color: black;"><br /></span>
<span style="background-color: black;"><br /></span>
<span style="background-color: black;"><br /></span>
</span></span><br />
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;">न्यूयॉर्क - गुरु ग्रहाच्या अभ्यासासाठी पाच वर्षांपूर्वी ‘नासा‘ने अवकाशात सोडलेला जुनो हा उपग्रह सोमवारी गुरु ग्रहाच्या कक्षेत यशस्वीरित्या पोहचला आहे. या उपग्रहाने तब्बल 1.8 अब्ज मैलाचा प्रवास पूर्ण केला आहे.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">पृथ्वी व सूर्यमालेतील इतर ग्रहांच्या जन्माचे रहस्य जाणून घेण्यासाठी शास्त्रज्ञ अनेक वर्षे धडपड करीत आहेत. या रहस्यांचा संबंध सूर्यमालेतील सर्वांत मोठा व प्रथम जन्मलेल्या गुरूशी असावा. त्याचमुळे शास्त्रज्ञांनी त्याच्या बुरख्याखाली काय दडले आहे हे पाहण्यासाठी ‘जुनो अवकाशमोहीम‘ आखली. दहा वर्षांच्या परिश्रमांनंतर जुनोने 5 ऑगस्ट 2011 मध्ये गुरुकडे उड्डाण घेतले होते. ही मोहीम 1.1 अब्ज डॉलर खर्चाची होती.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><span style="font-family: "mangal" , "verdana";">गुरूचा व्यास पृथ्वीच्या अकरा पट मोठा आहे. त्याच्या अंतरंगात सूर्याप्रमाणेच हायड्रोजन व हेलियम वायू आहे. यापूर्वी पायोनियर व व्हॉयेजर यानांनी गुरूला धावती भेट दिली होती. अगदी अलीकडे गॅलिलिओ नावाच्या अवकाशयानाने गुरूभोवती फिरताना त्याचे व त्याच्या चंद्रांचे निरीक्षण केले होते. मात्र या निरीक्षणातून गुरूच्या अंतर्भागाविषयी फारशी माहिती मिळू शकली नाही. याचमुळे "नासा‘च्या शास्त्रज्ञांनी 2003 मध्ये जुनो मोहीम राबविण्याचा घाट घातला. </span>या मोहिमेमध्ये गुरूच्या जवळ जाऊन त्याच्या ध्रुव प्रदेशावरून जाताना गुरूच्या दाट वातावरणाखाली काय दडले आहे, हे शोधण्याचा प्रयत्न करण्याचे ठरले. यासाठी जुनो यानामध्ये नऊ प्रकारची संयंत्रे बसविली आहेत. यामध्ये मायक्रोवेव्ह रेडिओमीटर, फ्लक्सगेट मॅग्नोमीटर, युव्ही-रेडिओ- प्लाझ्मांच्या वेव्ह निरीक्षणांची यंत्रे व सर्वसामान्यांच्या आकर्षणासाठी "ज्युनोकॅम‘ नावाचा कॅमेरा आहे. या सर्व यंत्रांना गुरूभोवतालच्या मोठ्या ताकदीच्या प्रारणांचा व विद्युतचुंबकीय क्षेत्राचा फटका बसू नये, म्हणून ती टिटॅनियमच्या पेटीमध्ये बसविलेली आहेत.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">अवकाशयानाला ऊर्जा पुरविण्यासाठी आण्विक इंधनाऐवजी सौर ऊर्जेचा उपयोग करण्याचे ठरले. गुरू सूर्यापासून तब्बल 78 कोटी कि.मी. अंतरावर असल्याने तेथे पृथ्वीच्या 25 पट कमी सौर ऊर्जा मिळणार आहे. त्यामुळे जुनो अवकाशयानाला तीन मोठे सौर पंख बसविलेले आहेत. या सौर पंखांची रुंदी 2.7 मीटर, तर लांबी 9.1 मीटर आहे. यामध्ये 18,000 सौर बॅटऱ्या आहेत. प्रक्षेपणाच्या वेळी जुनोत पाच मीटर व्यासाचे पेलोड ठेवले होते. हे यान 20 मजली उंचीच्या व प्रचंड ताकदीच्या ऍटलस अग्निबाणाच्या साह्याने प्रक्षेपित केले होते. ऍटलसमधील पाच रॉकेट्सच्या साह्याने काही वेळातच ज्युनो हव्या त्या कक्षेत पोचल्यावर त्याची स्वत:भोवती फिरण्यासाठीची व सौर पंखे उघडण्याची प्रक्रिया पार पाडली गेली.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">गुरूभोवती फिरताना त्याच्या तीव्र प्रारणापासून रक्षण करण्यासाठी व सौर पंख सतत सूर्यप्रकाशात राहावे म्हणून यानाला अंडाकृती कक्षेत फिरविण्याची योजना आहे. यान वर्षभरात 33 वेळा गुरूभोवती फिरणार असून, ते गुरूच्या ध्रुव प्रदेशावरून दर 11 दिवसांनी अवघ्या 5000 किलोमीटर उंचीवरून प्रवास करणार आहे. या काळात गुरूच्या प्रारणामुळे व भोवतालच्या वातावरणातील धूलिकणांमुळे यानातील सौर पंखांतील बॅटऱ्या खराब होत जाऊन यान निकामी होईल. यामुळे वर्षभरानंतर ज्युनो गुरूवर कोसळून नष्ट करण्याची योजना शास्त्रज्ञांनी आखली आहे. प्रक्षेपणापासून सव्वासहा वर्षांनी व यानाने 3.4 अब्ज किलोमीटरचा प्रवास केल्यावर त्याला निरोप देण्यात येईल. गुरूभोवती प्रदक्षिणा घालताना ज्युनो सतत स्वत:भोवती फिरत निरीक्षणे घेणार आहे. या वेळी गुरूच्या वातावरणातील पाणी, प्राणवायू व अमोनियाचे प्रमाण मोजले जाईल. या मोजमापामुळे गुरूचा जन्म कसा झाला व त्या वेळी सौर अभ्रिकेमध्ये कुठल्या भागामध्ये कुठली मूलद्रव्ये आहेत, याचा अंदाज शास्त्रज्ञांना येऊ शकेल. गुरूचे गुरुत्वाकर्षण व चुंबकीय शक्तीचे मोजमाप केले जाईल व त्यामुळे गुरूच्या केंद्रभागात घन भाग आहे काय व असल्यास तो किती मोठी असेल, याचा अंदाज बांधता येईल. गुरूच्या ध्रुव प्रदेशात दिसणाऱ्या आरोरांच्या निरीक्षणामुळे त्याच्या अंतरंगातील द्रवरूप हायड्रोजनच्या प्रमाणाचा अंदाज बांधता येईल. या सर्व निरीक्षणांच्या साह्याने गुरूचा जन्म सौर अभ्रिकेपासून कधी, कोठे व कसा झाला, याविषयीचे कोडे उलगडेल.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><b style="background-color: black;">जुनो नाव कसे दिले</b></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">यानामध्ये ‘जुनोकॅम‘ नावाचा कॅमेरा असून, त्याने घेतलेली गुरूची छायाचित्रे "नासा‘ संगणकावर उपलब्ध करून देणार आहे. यानाचे नामकरण "जुनो‘ करण्यामागे एक कथा दडलेली आहे. गुरूची पत्नी ‘जुनो‘ हिने गुरूचा (ज्युपिटर) बुरखा फाडून त्याचे खरे रूप दाखविले, अशी दंतकथा असल्याने यानाला जुनो हे नाव दिले गेले.</span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><br /></span></div>
<div style="background-color: white;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="background-color: black;"><span style="font-family: "mangal" , "verdana";"></span></span><br /></span></span>
<br />
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="color: white; font-family: "mangal" , "verdana";"><b style="background-color: black;">जुनोची वैशिष्ट्ये</b></span></div>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="background-color: black;">
</span></span>
</span></span><br />
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="background-color: black; color: white;">3.6 टन - उपग्रहाचे वजन</span></span></div>
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">
</span>
<br />
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="background-color: black; color: white;">9 मीटर - सौरपॅनेलची लांबी</span></span></div>
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="background-color: black;"><span style="color: white;">
</span></span></span>
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="background-color: black; color: white;">58 किमी/सेकंद - कक्षेत प्रवेश करतानाचा वेग</span></span></div>
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";">
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;">4700 किमी - अंतर जवळ जाणार</span></div>
<div style="font-family: Mangal, Verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span></div>
<div>
<span style="background-color: black; color: white; font-size: 15px; line-height: 25px;">माहिती सौजन्य : सकाळ</span></div>
</span><br />
<div style="background-color: white;">
</div>
<div style="background-color: white;">
</div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-30732164145310843892016-05-19T01:59:00.001-07:002016-05-19T02:05:28.273-07:00आकर्षक शनीला पाहण्याची पर्वणी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white;">
<span style="font-family: "mangal" , "verdana";"><span style="color: white; font-size: 15px; line-height: 25px;"><i style="background-color: black;">माहिती सौजन्य : सकाळ </i></span></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;">यंदाचा मे व जून महिना खगोल प्रेमींसाठी आनंदाची पर्वणी ठरत आहे. खगोलप्रेमींना 9 मे रोजी बुधाचे अधिक्रमण पाहायला मिळाले. 22 मे रोजी तेजोमय मंगळ पाहण्याची संधी असून, 3 जून रोजी सूर्य मालिकेतील सर्वांत सुंदर व खगोलप्रेमींचे आकर्षण असणारा शनी ग्रह पृथ्वीच्या जवळ येणार आहे. दुर्बिणीच्या साह्याने शनी पाहण्याची संधी मिळणार आहे, अशी माहिती सोलापूर विज्ञान केंद्राचे संग्रहालय अभिरक्षक राहुल दास यांनी दिली. </span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><img src="http://www.esakal.com/esakal/20160519/images/5720684236516697946/4825340029258787212_Org.jpg" /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white; font-family: "mangal" , "verdana";">शनीचे पृथ्वीपासूनचे अंतर हे 3 जून रोजी कमी असणार आहे. या वेळी शनी हा सूर्याच्या समोर असल्याने सूर्य प्रकाशामुळे नेहमीपेक्षा तो जास्त प्रकाशमान दिसणार आहे. शनीच्या भोवती असणारे कडे हे त्याला इतर ग्रहांपेक्षा वेगळे ठरविते. यादिवशी हे कडे देखील दुर्बिणीच्या माध्यमातून दिसणार आहे. 3 जून रोजी सकाळी 11 वाजून 13 मिनिटांनी शनी सूर्याच्या समोर येणार आहे. त्या दिवशी सायंकाळी 6 पासून 4 जूनच्या पहाटेपर्यंत शनीचे निरीक्षण करणे शक्य होणार आहे. तीन जूननंतर सुमारे 378 दिवसांनी हा नजारा पुन्हा पाहावयास मिळेल. </span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span></div>
<div style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; line-height: 25px;">
<span style="background-color: black; color: white;">तीन जूनला पूर्वेकडे सायंकाळी अवकाशामध्ये मंगळ, शनी, ज्येष्ठा तारा यांचा त्रिकोण होणार आहेत. हा त्रिकोण रात्री साध्या डोळ्यांनीसुद्धा पाहता येणार आहे. एकावेळी ते आकाशात दिसणार असून, या वेळी मंगळ जास्त प्रकाशमान दिसेल यानंतर शनी व ज्येष्ठा तारा प्रकाशमान दिसतील.</span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-49089848393678284462016-03-16T10:11:00.001-07:002016-03-16T10:11:53.684-07:00मंगळावर 'क्युरिओसिटी' रोव्हर ने नेमके काय पाहिले?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">मंगळावर 'क्युरिओसिटी' रोव्हर ने नेमके काय पाहिले?</span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">पार्श्वभूमी:</span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">अलिकडेच अमेरिकेच्या अंतराळ संशोधनाचा सर्व भार वाहणार्या 'नासा' या संस्थेमार्फत 'क्युरिओसिटी' रोव्हर ने घेतलेली काही छायाचित्रे सार्वजनिक केली गेलीत. त्या फोटोंपैकी एका फोटोत क्षितिजावर दिसत असलेल्या चार प्रकाशकणांचे अस्तित्त्व अनेकांना खटकले. कित्येकांच्या मते ते प्रकाशकण म्हणजे उडत्या तबकड्या (यु.एफ.ओ.) आहेत आणि दूर राहून मानवाच्या सर्व हालचालींवर लक्ष ठेवून आहेत. तर नासाच्या वतीने तो फोटोमधील एक तांत्रिक दोष असल्याचे स्पष्टीकरण देण्यात आलेले आहे. </span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">हा तो मूळ फोटो:</span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><img height="" src="https://lh3.googleusercontent.com/-xSEw5nT840U/UDioT47_9oI/AAAAAAAAEbA/07Fni0l0_wg/s964/Original%2520Photo.jpg" width="" /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">हे या मूळ फोटोचे (युएफओ च्या अस्तित्त्वासाठी पूरक असे - केलेले? -) पृथक्करणः</span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><img height="" src="https://lh4.googleusercontent.com/-QBiKDloI9OU/UDi5j6eMtNI/AAAAAAAAEcg/njHfgnbPH-w/s570/Curiosity-Rover-spots-mysterious-UFO-zooming-across-the-red-planets-horizon.jpg" width="" /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">नासाच्या वैज्ञानिकांनी फोटोमधील तंत्रातील त्रुटीमुळे निर्माण झालेले डाग आहेत असे म्हटलेले आहे. फोटो पाहिल्यावर ते डाग आहेत असे अजिबात वाटत नाहीत. कारण डागांना प्रकाश नसतो. </span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">मंगळावर यशस्वीपणे उतरुन एक इतिहास निर्माण करणार्या 'क्युरिओसिटी' या रोव्हर च्या या मोहिमेकडे अवघ्या जगातील शास्त्रज्ञांचे व काही प्रमाणात सर्वसामान्यांचेही लक्ष आहे. रोव्हर चा शब्दशः अर्थ भ्रमण करणारा वा फिरणारा असा होतो. समुद्री चाच्यांसाठी देखील हा शब्द वापरला जातो. त्यामुळे क्युरिओसिटी रोव्हर चे मराठी रुपांतर "जिज्ञासू भटक्या" अथवा "जिज्ञासू लुटारु" असे ढोबळमानाने करता येईल. अर्थात हा प्रस्तुत लेखाचा विषय नसल्यामुळे आपण 'क्युरिओसिटी रोव्हर' हाच शब्दप्रयोग करुयात. तर या लेखाद्वारे आपण 'क्युरिओसिटी' रोव्हर म्हणजे काय? त्याची मोहीम कशी अस्तित्त्वात आली? मंगळावर यशस्वीपणे ते कसे उतरले? आणि 'क्युरिओसिटी' रोव्हरने काढलेल्या फोटोंवरून नव्याने कोणते वादळ बातम्यांच्या जगात गाजते आहे? आणि त्यात तथ्य किती आहे? अशा साधारण प्रश्नांची उत्तरे आपण पाहूयात.</span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;"><br /></span></div>
<div>
<span style="font-family: Georgia, serif;">'क्युरिओसिटी' रोव्हर</span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-23946093981144298732016-03-16T10:10:00.002-07:002016-03-16T10:10:57.931-07:00नासा लावणार अवकाशात आग<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">वॉशिंग्टन - गुरुत्वाकर्षण शक्ती नगण्य असलेल्या ठिकाणी आग कशी पसरेल, हे जाणून घेण्यासाठी अमेरिकेची अवकाश संशोधन संस्था (नासा) अवकाशात एक प्रयोग करणार आहे. नासामधील "जॉन एच ग्लेन‘ संशोधन केंद्राकडून हा प्रयोग केला जाणार असून, त्याअंतर्गत अवकाशात मोठ्या प्रमाणात आग लावण्यात येणार आहे.<span class="Apple-converted-space"> </span></span></span></span><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br style="font-family: "mangal","verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;" /></span></span>
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><img src="http://www.esakal.com/esakal/20160316/images/5076509708019293666/5275694568776281853_Org.jpg" /></span></span><br />
<div style="font-family: "mangal","verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
</div>
<div style="font-family: "mangal","verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">"स्पेसक्राफ्ट फायर एक्सपेरिमेंट‘ (सफायर) असे या प्रयोगाचे नामकरण करण्यात आले आहे. अवकाशामधील आगीच्या वर्तनाचा अभ्यास करण्यासाठी हा प्रयोग येत्या 22 तारखेस केला जाईल. या प्रयोगासाठी नासा व नासाची व्यावसायिक भागीदार कंपनी "ऑर्बिटर एटीके‘ एकत्रितरीत्या "सायग्नस‘ हे अवकाशयान अवकाशात पाठविणार आहे. </span></span></div>
<div style="font-family: "mangal","verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><br /></span></span></div>
<div style="font-family: "mangal","verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;">वर्तमान व भविष्यकाळातील अवकाश मोहिमांसाठी हा प्रयोग आवश्यक असल्याचे या प्रयोगाशी संबंधित असलेले अभियंते गॅरी रफ यांनी सांगितले.</span></span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-66578326065920767762015-05-06T01:40:00.001-07:002016-05-19T02:06:14.263-07:00"नासा" संस्थेचे मंगळ मोहिमेसाठी कल्पना सुचविण्याचे आवाहन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<img alt="" border="0" src="http://www.esakal.com/esakal/20150506/images/5097306745708041877/4897207199016110768_Org.jpg" style="float: left; font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; padding: 5px; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;" title="" /><span style="background-color: black; color: white; display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"> </span><br />
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span>
<span style="background-color: black; color: white; display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">वॉशिंग्टन - नासाच्या महत्वाकांक्षी मंगळमोहिमदरम्यान मंगळावर दीर्घकाळ राहणाऱ्या मानवाच्या वास्तव्याबाबत नासाने खुले स्पर्धात्मक आवाहन करण्यात आले असून त्यासाठी कल्पना मागविण्यात येत आहेत.<span class="Apple-converted-space"> </span></span><br />
<span style="background-color: black; color: white;"><br style="font-family: mangal, verdana; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;" /></span>
<span style="background-color: black; color: white; display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">नासा मंगळावर मानवी वस्ती उभारण्याचा महत्वाकांक्षी प्रकल्प राबवित आहे. हा प्रकल्प आव्हानात्मक असून अंतराळवीरांना निरनिराळ्या अडचणींना सामोरे जावे लागणार आहे. या प्रकल्पादरम्यान अंतराळामध्ये वास्तव्य करण्यासाठी आवश्यक त्या बाबींसाठी विविध कल्पना मागविण्यात येत आहेत. त्यामध्ये वास्तव्य, अन्न, पाणी, श्वासोच्छवासासाठी प्राणवायू, संपर्क यंत्रणा, व्यायाम तसेच औषधोपचरांबाबत कल्पना मागविण्यात आल्या आहेत. "यामध्ये सहभागी होणाऱ्यांना या उदाहरणांच्या पलिकडे काही कल्पक आणि नाविन्यपूर्ण घटकांबाबत विचार करण्यास प्रोत्साहित करण्यात येणार आहे‘ असे नासाच्या वतीने कळविण्यात आले आहे. विजेत्याला पाच हजार डॉलरचे बक्षिस दिले जाणार आहे. तसेच पुरस्कारांची एकूण रक्कम 15 हजार डॉलर्स आहे. सहभागींना मंगळाच्या पृष्ठभागाच्या क्षमता आणि कार्यपद्धतीचा विचार करून पृथ्वीवरील कमीत कमी मदतीशिवाय मोहिम यशस्वी करण्याबाबत विचार करण्याचे आवाहन करण्यात आले आहे. समर्पकता, कल्पकता, साधेपणा, संसाधनांची कार्यक्षमता, व्यवहार्यता, सर्वसमावेशकता या बाबींच्या आधारे यशस्वी सहभागीची निवड करण्यात येणार आहे.</span><br />
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span>
<span style="background-color: black; color: white; display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">पुढील दुव्यावरुन नासाच्या या उपक्रमाची माहिती मिळेल. तसेच पारितोषिक किती व कसे असेल याचीही माहिती मिळेल. : <a href="http://www.nasa.gov/solve/marsbalancechallenge">http://www.nasa.gov/solve/marsbalancechallenge</a> </span><br />
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span>
<span style="background-color: black; color: white;"><span style="display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"></span><br /></span>
<span style="background-color: black; color: white;"><br /></span>
<span style="background-color: black; color: white; display: inline; float: none; font-family: "mangal" , "verdana"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 25px; text-align: -webkit-left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">माहिती स्त्रोतः नासा वेबसाईट व ईसकाळ.कॉम </span></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-9126874524447076042015-01-28T07:25:00.001-08:002015-01-28T07:25:28.769-08:00माहिती असलेल्या विश्वातील सर्वांत जुन्या सूर्यमालिकेचा शोध<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
वॉशिंग्टन - खगोलशास्त्रज्ञांच्या आंतरराष्ट्रीय पथकास अमेरिकेच्या केपलर
या दुर्बिणीमधून अवकाशाचा वेध घेत असताना विश्वामधील सर्वांत जुनी
सूर्यमालिका शोधण्यात यश आले आहे. या सूर्यमालिकेमध्ये एकूण पाच ग्रह आढळले
असून, ही सूर्यमालिका विश्वाच्या जन्माच्या वेळेनंतर काहीच कालावधीमध्ये
निर्माण झाल्याचे संशोधकांनी सांगितले. <br /><br />या सूर्यमालिकेमधील मुख्य
तारा केपलर ४४४ हा आहे. केपलर हा सूर्यासारखाच तारा असून तो सुमारे ११.२
अब्ज वर्षांपूर्वी निर्माण झाला आहे. या काळामध्ये विश्वाचे वय
आत्तापेक्षा २० टक्क्यांनी कमी होते, असे या संशोधकांनी प्रसिद्ध
केलेल्या आपल्या संशोधनामध्ये स्पष्ट केले आहे. पृथ्वी असलेल्या आपल्या
सूर्यमालिकेचे वय "केवळ‘ ४.५ अब्ज वर्षे आहे! <br /><br /><img alt="" border="0" height="311" src="http://www.esakal.com/esakal/20150128/images/4908398445946926013/5242727803027769255_Org.jpg" title="" width="552" /><br /><br />"या
संशोधनामुळे विश्वाच्या १३.८ अब्ज वर्षांच्या इतिहासामध्ये पृथ्वीसारखे
ग्रह अनेक निर्माण झाले असल्याच्या शक्यतेवर पुन्हा एकदा शिक्कामोर्तब
झाले आहे. या ग्रहांवर पुरातन जीवव्यवस्था असण्याची शक्यता आहे,‘‘ असे या
संशोधकांनी म्हटले आहे. संशोधकांच्या या आंतरराष्ट्रीय पथकाचे नेतृत्व
बर्मिंगहॅम विद्यापीठाने केले होते. या पथकामध्ये डेन्मार्क, अमेरिका,
ऑस्ट्रेलिया, पोर्तुगाल, जर्मनी व इटलीच्या संशोधकांचा समावेश होता. <br /><br />केपलर
४४४ हा तारा सूर्यापेक्षा सुमारे २५ टक्क्यांनी लहान असून, ही
सूर्यमालिका पृथ्वीपासून ११७ प्रकाशवर्षे दूर आहे. या सूर्यमालिकेमधील
पाचही ग्रहांचे क्षेत्रफळ पृथ्वीपेक्षा कमी आहे. या सूर्यमालिकेमधील सर्व
ग्रह दहा दिवसांपेक्षाही कमी दिवसांत केपलर ४४४ ताऱ्याभोवतीची प्रदक्षिणा
पूर्ण करतात. या नव्या संशोधनामुळे प्राचीन ग्रहांच्या निर्मितीसंदर्भातील
बहुमोल माहिती हाती लागण्याची शक्यता आहे.</div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-46665216930523288882014-12-30T08:58:00.000-08:002014-12-30T08:58:08.690-08:00"लव्हजॉय" धूमकेतूचे मनोवेधक दर्शन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
ऑस्ट्रेलियन धूमकेतू शोधक टेरी लव्हजॉय याने १७ ऑगस्ट २०१४ ची पहाट
होण्यापूर्वी हा धूमकेतू सर्वप्रथम पाहिला.२००७ सालापासून या धूमकेतू
शोधकाने शोधलेला हा पाचवा धूमकेतू. टेरी लव्हजॉय ऑस्ट्रेलियाच्या
क्वीन्सलँड प्रांतातील बर्कडेल येथून आकाश निरिक्षण करत असताना या
धूमकेतूचा शोध लावला.<br />
<br />
<a data-mce-href="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/comet-lovejoy-12-29-2014-singapore-justin-ng1.jpg" href="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/comet-lovejoy-12-29-2014-singapore-justin-ng1.jpg"><img alt="comet-lovejoy-12-29-2014-Singapore-Justin-NG1" class="alignnone size-full wp-image-278" data-mce-src="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/comet-lovejoy-12-29-2014-singapore-justin-ng1.jpg" height="331" src="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/comet-lovejoy-12-29-2014-singapore-justin-ng1.jpg" width="497" /></a><br />
<br />
एका
संकेतस्थळाशी दिलेल्या मुलाखतीत टेरी लव्हजॉय ने हा धूमकेतू कसा शोधला ते
थोड्या सोप्या शब्दांत सांगितले. हल्ली दूरदर्शीतील तंत्र आधुनिक होत चालले
आहे. त्यातील इमेजिंग प्रणालीचा वापर करुन लव्हजॉय ने दर दहा मिनिटांच्या
अंतराने तीन फोटो घेतले. थोड्या अंतराने घेतलेले फोटो हे धूमकेतू
शोधण्याच्या कामात अतिशय उपयोगी ठरतात. जर एखादा धूमकेतू अथवा उल्का आकाशात
असेल तर ती अशा थोड्या थोड्या अंतराने घेतलेल्या फोटोंमधून जागा
बदलण्याच्या घटकामुळे लगेच सापडते.<br /> जिज्ञासूंनी हा लव्हजॉय धूमकेतू
अवश्य बघावा. सध्या तो मृग नक्षत्रात आहे आणि हळुहळु उत्तरेकडे सरकत जाणार
आहे. जानेवारीत बरा दिसेल. छोट्याश्या दुर्बिणीच्या अथवा द्विनेत्रीच्या
साहाय्याने बघितल्यास धूमकेतू बघण्याचे नेत्रसुख मिळवता येईल.<br />
<br />
<b> लव्हजॉय </b>या धूमकेतूचा १६ जानेवारी २०१४ पर्यंतचा मार्ग:<br />
<br />
<a data-mce-href="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/lovejoy_comet_path_till_16jan15.jpg" href="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/lovejoy_comet_path_till_16jan15.jpg"><img alt="LoveJoy_Comet_path_till_16Jan15" class="alignnone size-full wp-image-279" data-mce-src="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/lovejoy_comet_path_till_16jan15.jpg" height="300" src="https://khagolvishwa.files.wordpress.com/2014/12/lovejoy_comet_path_till_16jan15.jpg" width="497" /></a></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-42032007541924365012014-01-12T03:45:00.000-08:002014-01-12T03:45:03.411-08:00अंतराळात नव्या ग्रहाचा शोध<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOI5XhqhBn80es77Ll3U6yEZoWffUWwe3-A2UyJuPrBqpzkjVlWkCBCqgEXWZriLYeeiaV10GEzlIHZ6irZbDMzCQcGKrN0G8LtjOq0m5mxVEKT_yE74Czk-RiYGeqR8gpy-lUHmRWxW8Y/s1600/vdh023.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOI5XhqhBn80es77Ll3U6yEZoWffUWwe3-A2UyJuPrBqpzkjVlWkCBCqgEXWZriLYeeiaV10GEzlIHZ6irZbDMzCQcGKrN0G8LtjOq0m5mxVEKT_yE74Czk-RiYGeqR8gpy-lUHmRWxW8Y/s1600/vdh023.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<div>
<br /></div>
<div>
<div>
पीटीआय, वॉशिंग्टन:</div>
<div>
<br /></div>
<div>
खगोलवैज्ञानिकांनी मीन तारकासमूहात गुरूपेक्षा दुप्पट वस्तुमानाचा ग्रह शोधून काढला आहे. या तारकाप्रणालीत एका ताऱ्याभोवती हा नवीन ग्रह फिरत असून आपल्या सौरमालेच्या शेजारी बहुतारकीय प्रणालींचे प्रमाण जास्त असताना ही एकतारकीय प्रणाली वेगळी ठरली आहे. एक तारकीय प्रणालीतील ताऱ्यांची निर्मिती ही बहुतारकीय प्रणालीपेक्षा वेगळ्या पद्धतीने होत असते, असे सॅन फ्रान्सिस्को स्टेट युनिव्हर्सिटीचे खगोलशास्त्रज्ञ स्फीफन केन यांनी सांगितले. </div>
<div>
बहुतारकीय प्रणालीत एकापेक्षा दोन ग्रहीय चकत्या असतात, त्यात ग्रहांचा जन्म होतो. एखादा जादाचा तारा हा विध्वंसक ठरू शकतो व त्याचे गुरूत्व प्राथमिक रूपातील ग्रहांना एकमेकांपासून दूर लोटू शकते. बहुतारकीय प्रणालीत फार कमी सौरमालाबाह्य़ग्रह सापडले आहेत; पण ते आहेत हे मात्र नक्की, असे ते म्हणाले.</div>
<div>
केन यांनी हवाई येथील जेमिनी नॉर्थ ऑब्झर्वेटरी येथे ऑप्टिकल इमेजिंग तंत्राने चार तारकीय प्रणालींचा अभ्यास केला. प्रत्येक प्रणालीत त्यांना सौरमाला बाह्य़ ग्रह सापडले व त्यांच्या त्रिज्यात्मक वेगातील बदल पाहून कुठला तारा पृथ्वीपासून किती दूर व किती जवळ जात आहे, याचा अभ्यास त्यांनी केला.</div>
<div>
शोध सुरूच..</div>
<div>
जवळच्या पदार्थामुळे एखाद्या ताऱ्यावर जे गुरूत्वीय बल कार्य करीत असते त्यामुळे ग्रहांवर जी क्रिया घडते त्याला 'वुबलिंग' असे म्हणतात. केन व त्यांच्या सहकाऱ्यांनी ज्या तारकीय प्रणालींचा अभ्यास केला त्यात त्रिज्यात्मक वेगाच्या बदलातील माहितीचे स्पष्टीकरण काही बाबतीत परिभ्रमण करणाऱ्या ग्रहाच्या गुरूत्वाच्या आधारे करता आले नाही.</div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-50331309882722978472013-12-12T22:36:00.001-08:002013-12-12T22:40:23.976-08:00आयसॉनच्या ठिकर्या विसरा आणि आकाशातली दिवाळी पहा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
येणार येणार म्हणून गाजलेल्या आयसॉन धूमकेतूच्या सूर्याच्या उष्णतेमुळे ठिकर्या उडाल्या आणि लाखो खगोलप्रेमींच्या अपेक्षांचा चुराडा झाला. असो. तरी पण खगोलप्रेमींनी निराश होण्याचे कारण नाही.<br />
माझे एक हौशी खगोलनिरिक्षक मित्र <b>श्री. मंदार मोडक</b> यांनी माझ्या निदर्शनास आकाशात साजरी होणारी एक महत्त्वाची दिवाळी निदर्शनास आणून दिली आहे.<br />
<br />
<h4 style="text-align: left;">
ती खगोलीय घटना जशीच्या तशी <b>श्री. मंदार मोडक</b> यांच्याच शब्दांत:</h4>
<br />
"<br />
आज १३ आणि उद्या १४ डिसेंबरला सुप्रसिद्ध आणि विश्वासार्ह असा Geminids<br />
उल्का वर्षाव आहे. यात ताशी १०० उल्काही दिसू शकतात. मागील वर्षी मी पाहिल्या होत्या. पण यावर्षी रात्रभर एकादशीचा मोठा चंद्र आहे. त्यामुळे बहुतेक उल्का झाकोळ्ल्या जातील. पण उद्या पहाटे चंद्र ४:१५ ला मावळेल. मग आकाश अंधारेल. पश्चिम आकाशात मिथुन राशीतून किमान ६ वाजेपर्यंत उल्का दिसतील. तेजस्वी गुरू मिथुनेतच मुक्कामाला आहे.<br />
१३/१४ हाच Peak आहे. शक्य असल्यास आज रात्रीही पाहण्यास हरकत नाही. पण उद्या पहाटे ४:१५ ते ६:०० हीच योग्य वेळ ठरेल.<br />
मुख्य म्हणजे आकाश निरभ्र आहे.<br />
पहा www.earthsky.org<br />
पहा www.imo.net<br />
"<br />
<br />
खगोलप्रेमींची १३ व १४ डिसेंबरची रात्र अजिबात निराशा करणार नाही. मी देखील हा उल्कावर्षाव खूप वेळा पाहिला आहे व माझी कधीच निराशा झाली नाही. तेव्हा वर्षातील सर्वात मोठा महोत्सव असलेल्या या उल्का वर्षावाची दिवाळी साजरी करण्यास सज्ज व्हा.<br />
<br />
जेमिनाईड्स म्हणून प्रसिद्ध असलेल्या या भव्य उल्कावर्षावासाठी पुढील २ नकाशांची मदत नक्की होईल.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMwF8eppyF1YoIyK1DCDilHV9JYkAeRVg9TsvdYpTPnkbU1WVG85O8YXSw6KNGEkk8PqUaOBAJUsqyTgqJ6J4y2zxOSSOYSEfBwQzCgEk73dfo8CohZch-R5_gl-qkY95fJzFpVLSNyu3k/s1600/geminids-2012.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="579" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMwF8eppyF1YoIyK1DCDilHV9JYkAeRVg9TsvdYpTPnkbU1WVG85O8YXSw6KNGEkk8PqUaOBAJUsqyTgqJ6J4y2zxOSSOYSEfBwQzCgEk73dfo8CohZch-R5_gl-qkY95fJzFpVLSNyu3k/s640/geminids-2012.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmSaPLBUXKWL6_ZHeHtV5nvBv_HN8ggmiBRSCPzvMtcOmXHopmGlqR2rw0n4AvG1s7-Ez8sPAKePijdBlnDIOZYuwXnIUZes4_uhBfiZhAkFiUI9Jie8C6a-dTTGi4UQ_Dk6q4mfsT6_1j/s1600/geminids_jpg_16393.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="362" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmSaPLBUXKWL6_ZHeHtV5nvBv_HN8ggmiBRSCPzvMtcOmXHopmGlqR2rw0n4AvG1s7-Ez8sPAKePijdBlnDIOZYuwXnIUZes4_uhBfiZhAkFiUI9Jie8C6a-dTTGi4UQ_Dk6q4mfsT6_1j/s640/geminids_jpg_16393.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<i>नकाशे जालावरुन साभार</i></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-36143668963251730902013-11-28T02:15:00.001-08:002013-11-28T02:16:02.391-08:00आयसॉन धूमकेतूचे टप्प्यात येणे लांबले <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<strong style="line-height: inherit;"><span style="color: white;">खगोलविश्वः २८ नोव्हेंबर २०१३, गुरुवार</span></strong></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white;">बहुप्रतिक्षित आयसॉन या धूमकेतूचे मानवाच्या साध्या डोळ्यांच्या टप्प्यात येणे थोडेसे लांबले आहे. पूर्वनियोजित कार्यक्रमानुसार अर्थात खगोलतज्ज्ञांच्या अंदाजानुसार २७ नोव्हेंबर २०१३ च्या आसपास आयसॉन दिसणे अपेक्षित होते. पण आयसॉन धूमकेतू वेगाने सूर्याच्या जवळ जातो आहे. त्यामुळे सूर्याच्या तेजात तो साध्या डोळ्यांना दिसणे शक्य नाहिये. जस जसा आयसॉन सूर्याच्या जवळ जाईन तसतसा सूर्याच्या २७४० डिग्री एवढ्या तीव्र तापमानात – बर्फ आणि शिला यांच्यापासून तयार झालेला – हा धूमकेतू टिकू शकेल की नाही हा सर्वात मोठा प्रश्न आहे. एवढ्या तीव्र तापमानामुळे आयसॉनवर स्फोट होणार आहेत हे नक्की. त्यातून हा धूमकेतू वाचला तर ३ डिसेंबरच्या आसपास आयसॉन नुसत्या डोळ्यांनी दिसू शकेल. त्यानंतरचा देखावा मात्र नेत्रसुखद असेन यात शंका नाही. कारण आयसॉन सूर्यापासून थोडा लांब आलेला असेल व बर्फ वितळून आयसॉनची शेपूटही तयार झालेली असेल. निसर्गाचे चमत्कार खरोखर अत्भुत असतात. पण त्यांच्या मुळाशी विज्ञानाची अतिशय प्राथमिक गणिते असतात. ती सर्वसामान्यांनी लक्षात घेतली पाहिजे.</span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white; line-height: inherit; text-decoration: underline;">आयसॉन धूमकेतूचे दुर्बिणीतून टिपलेले ताजे चित्र:</span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<a href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2013/11/comet-ison.jpg" style="line-height: inherit; text-decoration: none;"><span style="color: white;"><img alt="Image" class="size-full wp-image" id="i-237" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2013/11/comet-ison.jpg?w=650" style="border: 0px; line-height: inherit;" /></span></a></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<strong style="line-height: inherit;"><span style="color: white;">धूमकेतूची शेपूट कशी तयार होते?</span></strong></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white;">सूर्याच्या अती उष्णतेमुळे कोणत्याही धूमकेतूवर जमा झालेला बर्फाचा थर वितळत तो धूमकेतूपासून मागे उरत जातो. मागे उरलेले हे कणच प्रकाश परावर्तित करुन धूमकेतूची शेपूट असल्याचा आभास आपल्याला करुन देतात. हा नेत्रसुखद देखावा पाहिला की मग निसर्गाचे हे अत्भुत वाटणारे कोडे सोपे असल्यासारखे वाटू लागते. तरीही ते आपल्याला अगम्यच वाटत राहते.</span><br />
<span style="color: white;">तर मित्रांनो – निसर्गाच्या या शक्तीकडे प्रार्थना करा की सूर्याच्या जवळ जाऊन आयसॉनचे तुकडे होऊ नयेत आणि ३ डिसेंबरच्या सुमारास आम्हाला तुझ्या अत्भुत सौंदर्याचे दर्शन या आयसॉन धूमकेतूच्या रुपाने घडू देत.</span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white;">धन्यवाद</span><br />
<span style="color: white;">-सागर</span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white;">आयसॉन धूमकेतूला आकाशात कोठे शोधता येईल त्यासाठीचा ताजा नकाशा सोबत जोडला आहे.</span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<a href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2013/11/ison_in_the_skywalk.png" style="line-height: inherit; text-decoration: none;"><span style="color: white;"><img alt="Image" class="size-full wp-image" id="i-235" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2013/11/ison_in_the_skywalk.png?w=650" style="border: 0px; line-height: inherit;" /></span></a></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<span style="color: white;"><br /></span></div>
<div style="background-color: #1b1814; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 1.5em;">
<em style="line-height: inherit;"><span style="color: white;">छायाचित्रे सौजन्यः या लेखातील छायाचित्रे वा रेखाटने जालावरुन घेतलेली आहेत. त्यांचे अधिकार संबंधितांकडे सुरक्षित आहेत.</span></em></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-77255854812357357542013-07-02T00:35:00.002-07:002013-07-02T00:38:16.591-07:00भारताच्या पहिल्या दिशादर्शक उपग्रहाचे यशस्वी प्रक्षेपण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv9OaiXZJ-IE5Wv5XgMjlzT_Z8mB-87TSZzmfvWKLVt7fDam0psDcik-SAvu9QpEGZEbr0RiqUf_CVHw7N-dUfNXOG4JEdFWTd0GjZc3G8428Y-UPy2h1LYQ2CXv4YKZqVMjOZrOjZEwRX/s550/50thlaunchofPSLV.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv9OaiXZJ-IE5Wv5XgMjlzT_Z8mB-87TSZzmfvWKLVt7fDam0psDcik-SAvu9QpEGZEbr0RiqUf_CVHw7N-dUfNXOG4JEdFWTd0GjZc3G8428Y-UPy2h1LYQ2CXv4YKZqVMjOZrOjZEwRX/s320/50thlaunchofPSLV.jpg" width="213" /></a></div>
<br />
<br />
भारताचा आयआरएनएसएस १ ए या पहिल्या दिशादर्शक उपग्रहाचे सोमवारी १ जुलै २०१३ रोजी रात्री ११ वाजून ४१ मिनीटांनी श्रीहरीकोटा येथील सतीश धवन अंतराळ केंद्रावरून यशस्वी प्रक्षेपण करण्यात आले. श्रीहरीकोटा येथून एखाद्या उपग्रहाचे मध्यरात्री उड्डाण होण्याची ही पहिलीच वेळ आहे. पीएसएलव्ही सी २२ एक्सएल या प्रक्षेपकाच्या मदतीने आयआरएनएसएस १ ए हा उपग्रह अंतराळात सोडला गेला. एखाद्या उपग्रहाचा प्रक्षेपण कालावधी ठरवताना त्याची कक्षा व इतर बाबी लक्षात घेतल्या जातात. त्या गरजा रात्री ११.४१ या वेळेला पूर्ण होत असल्याने हे उड्डाण मध्यरात्री होणार असल्याचे इस्रोच्या सूत्रांनी अगोदरच सांगितले होते. त्याप्रमाणे नियोजित वेळेनुसार आयआरएनएसएस १ ए हा उपग्रह पीएसएलव्हीच्या एक्सएल या सुधारित प्रक्षेपकाच्या साहाय्याने हे प्रक्षेपण करण्यात आले. . इस्रोच्या पीएसएलव्ही प्रक्षेपकाची ही २४ वी मोहीम आहे. हा उपग्रह उड्डाणानंतर अवघ्या वीस मिनिटात अवकाशात सोडला गेला. आयआरएनएसएस १ ए हा उपग्रह १४२५ किलोचा असून त्याचा आयुष्यकाल १० वर्षे आहे. <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2iqeTs0xmOAiuuyDoncfM0w8pALL7PVOD3k1vbtsk5ys_5rPUXyIqsosE3znQxP3ByRAOGE8xP1L685B7oECHCbBzeLrrv-FTSZu-1SoLJkudokfnJFoTqN5WmDQLhFaYZY46JpGB6E8G/s500/ISRO+Navigation+Satellite.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2iqeTs0xmOAiuuyDoncfM0w8pALL7PVOD3k1vbtsk5ys_5rPUXyIqsosE3znQxP3ByRAOGE8xP1L685B7oECHCbBzeLrrv-FTSZu-1SoLJkudokfnJFoTqN5WmDQLhFaYZY46JpGB6E8G/s400/ISRO+Navigation+Satellite.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
वाहने शोधणे, आपत्ती व्यवस्थापन, प्रवासी व गिर्यारोहकांना दिशादर्शन, चालकांसाठी आवाजाची दिशा ओळखणे, सागरी दिशादर्शन, हवाई सर्वेक्षण असे या उपग्रहाचे उपयोग आहेत. सात उपग्रहांच्या आयआरएनएसएस प्रणालीत तीन भूस्थिर व चार सूर्यसापेक्ष कक्षेतील उपग्रह असतील, ते पृथ्वीपासून ३६ हजार कि.मी उंचीवर असतील.</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-22156131538116505852013-07-01T11:03:00.001-07:002013-07-01T11:06:33.416-07:00सूर्याभोवतीच्या वातावरणाचे सर्वाधिक 'स्पष्ट चित्र'<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<img src="http://72.78.249.125/esakal/20130701/images/5237223419136596987/5631900281932573914_Org.jpg" /><div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
लंडन- सूर्याच्या भोवतालच्या वातावरणाचे आतापर्यंतचे सर्वाधिक स्पष्ट छायाचित्र घेण्यात शास्त्रज्ञांना यश </div>
<div>
आले आहे. एका निरीक्षण उपकरणयुक्त अग्निबाणासोबत (साउंडिंग रॉकेट) पाठविलेल्या एका नव्या पद्धतीच्या कॅमेराच्या साहाय्याने छायाचित्रे काढण्यात आली आहेत. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
शास्त्रज्ञांच्या एका आंतरराष्ट्रीय पथकाने सूर्यावर दिसणारा ठिणग्यांचा प्रकाश तथा आग आणि संबंधित काही गतिमान मार्गांचा वेध घेतला आहे. </div>
<div>
या संशोधकांनी 'नासा'तर्फे तयार करण्यात आलेला उच्च प्रतीचा कॅमेरा हा निरीक्षण उपकरणयुक्त अग्निबाणाच्या साहाय्याने वापरून सूर्याभोवतालच्या वातावरणाची छायाचित्रे मिळवली. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
ही छायाचित्रे व त्यातील तपशील हे आतापर्यंतच्या छायाचित्रांपेक्षा पाचपटीने अधिक स्पष्ट आहेत. पाच सेकंदाला एक प्रतिमा या वेगाने ही छायाचित्रे मिळवली आहेत. नव्या कॅमेऱ्याने नोंदवलेली निरीक्षणे ही अतिनील प्रकाशातील असून, ती सूर्यावरील चुंबकीयदृष्ट्या क्रियाशील भागावर केंद्रीत आहेत.</div>
<div>
<i><span style="font-size: xx-small;"><br /></span></i></div>
<div>
<i><span style="font-size: xx-small;"><br /></span></i></div>
<div>
<i><span style="font-size: xx-small;">माहिती सौजन्यः सकाळ वृत्तसेवा</span></i></div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-18087265824067654202013-06-24T00:38:00.001-07:002013-06-24T00:38:39.853-07:00चार सूर्य असलेल्या ग्रहाचा शोध<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span></div>
<div id="div_NewsText" style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<br /></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> <a data-mce-href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1.jpg" href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1.jpg"><img alt="1" class="alignnone size-full wp-image-192" data-mce-src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1.jpg" height="181" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1.jpg" style="border: 0px; cursor: default;" width="350" /></a></span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">न्यू हेवन (कनेक्टिकट) - स्टार वॉर्स या हॉलिवुड चित्रपटांच्या मालिकांमधील आगळेवेगळे पशू, विविध प्रकारची अवकाश याने आणि विविध रंगांचे अनेक सूर्य असलेले ग्रह पाहून थक्क व्हायला होते. आता अशाच एका ग्रहाचा शोध लागला आहे. या ग्रहाला चक्क चार सूर्य आहेत. अमेरिकेच्या येल विद्यापीठातील अवकाश विज्ञानात रुची असलेल्या दोन हौशी संशोधकांनी, प्लॅनेट हंटर या संकेतस्थळाच्या माध्यमातून असा ग्रह शोधून काढला आहे. कियान जेक आणि रॉबर्ट गॅग्लिआनो अशी या संशोधकांची नावे आहेत.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> <a data-mce-href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/2.jpg" href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/2.jpg"><img alt="2" class="alignnone size-full wp-image-193" data-mce-src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/2.jpg" height="234" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/2.jpg" style="border: 0px; cursor: default;" width="350" /></a></span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">कोणत्याही ग्रहाला चंद्र असतात हे आपण नेहमी वाचतो. पृथ्वीलाही एक चंद्र आहे. गुरूला तब्बल ६३, तर शनिला ६१ चंद्र आहेत. मात्र हे सर्व चंद्र ग्रहांभोवती आणि ग्रह सूर्याभोवती फिरत असतो. आपल्या सूर्यमालेतील सर्व ग्रहांना केवळ एकच सूर्य आहे आणि सर्व ग्रह या सूर्याभोवती फिरतात. या तरुणवैज्ञानिकांनी शोधून काढलेल्या ग्रहाला चक्क चार सूर्य आहेत. दोन सूर्य ग्रहाच्याच कक्षेतच फिरत असतात, तर उर्वरित दोन सूर्य ग्रहाभोवती प्रदक्षिणा घाततात. या ग्रहाला पीएच-१ असे नाव देण्यात आले आहे.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">पीएच-१ ला त्याच्या दोन सूर्यांची त्यांची परिक्रमा पूर्ण करण्यासाठी १३८ दिवसांचा कालावधी लागतो. त्यातील एक सूर्य आपल्या सूर्यापेक्षा १.५ पट तर दुसरा ०.४१ पट मोठा आहे. ग्रहाभोवती फिरणाऱ्या सूर्यांना ग्रहाची परिक्रमा पूर्ण करण्यासाठी २० दिवस लागतात.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> <a data-mce-href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/3.jpg" href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/3.jpg"><img alt="3" class="alignnone size-full wp-image-194" data-mce-src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/3.jpg" height="287" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/3.jpg" style="border: 0px; cursor: default;" width="350" /></a></span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">या ग्रहावरील तापमान २५१ अंश सेल्सियस ते ३४० अंश सेल्सियस असावे, असा अंदाज या शास्त्रज्ञांनी व्यक्त केला आहे. या ग्रहावर जीवन असण्याची कोणतीही शक्यता नाही.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">पृथ्वीपासून हा ग्रह तब्बल ५ हजार प्रकाशवर्षे दूर आहे. तो पृथ्वीहून सहापट मोठा असल्याचा अंदाज आहे. आत्तापर्यंतच्या शोध लागलेल्या आकाशगंगांमधील ही सर्वांत लहान आकाशगंगा आहे.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">चार सूर्य असूनही या ग्रहाच्या गुरुत्वाकर्षणावर त्यांचा कोणताच परिणाम कसा होत नाही, याचा शोध मात्र लागू शकलेला नाही. हे संशोधन अत्यंत महत्त्वपूर्ण असून, हौशी संशोधकांना प्रोत्साहन देण्यात यावे, अशी सूचना ऑक्सफर्ड विद्यापीठाचे प्रा. ख्रिस लिनटॉट यांनी केली आहे.</span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"> </span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;"><strong>अवकाशातील चमत्कार</strong></span><br /><span data-mce-style="color: #ffffff;" style="color: white;">- प्रकाशाचा वेग - प्रति सेकंद तीन लाख किलोमीटर<br />- १ प्रकाश वर्ष - निर्वात पोकळीतून एका वर्षात प्रकाशाने कापलेले अंतर<br />- स्टार वॉर्स चित्रपटांमधून टॅटूईन नावाच्या काल्पनिक ग्रहावर दोन सूर्यांचा अस्त दाखविण्यात आला होता<br />- नासाच्या संकेतस्थळावरील माहितीनुसार अशा ग्रहांना द्वैती ग्रह (सरकम्बायनरी) म्हणतात<br />- अशा प्रकारच्या अन्य सहा द्वैती ग्रहांचा यापूर्वीच शोध<br />- चार सूर्य असलेला आतापर्यंतच्या अवकाश संसोधनाच्या इतिहासातील पहिलाच ग्रह</span></div>
<div style="color: #333333; font-family: Georgia, 'Times New Roman', 'Bitstream Charter', Times, serif; font-size: 13px; line-height: 19px;">
<a data-mce-href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1-planet-4-suns.jpg" href="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1-planet-4-suns.jpg"><img alt="1 Planet 4 Suns" class="alignnone size-full wp-image-191" data-mce-src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1-planet-4-suns.jpg" height="312" src="http://khagolvishwa.files.wordpress.com/2012/10/1-planet-4-suns.jpg" style="border: 0px; cursor: default;" width="497" /></a></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-13809040758383590652012-10-02T12:26:00.000-07:002013-06-03T08:15:56.138-07:00२०१३ साली आकाशात आयसॉन धूमकेतूचे राज्य<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://images.nationalgeographic.com/wpf/media-live/photos/000/463/overrides/comet-lovejoy-western-australia_46318_600x450.jpg" imageanchor="1" style="background-color: black; margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="color: white;"><img border="0" height="240" src="http://images.nationalgeographic.com/wpf/media-live/photos/000/463/overrides/comet-lovejoy-western-australia_46318_600x450.jpg" width="320" /></span></a></div>
<span style="background-color: black; color: white; font-family: '4C GandhiMarathi', Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 14px; line-height: 27px;">आकाशनिरीक्षकांसाठी एक चमकती भेटवस्तू नभांगणात प्रतीक्षा करीत आहे. तो आहे एक धूमकेतू. नव्यानेच शोधलेला हा धूमकेतू हा चंद्रापेक्षाही जास्त प्रकाशमान आहे असा दावा भारतीय वंशाच्या वैज्ञानिकासह काही खगोलवैज्ञानिकांनी केला आहे. </span><br />
<span style="background-color: black; color: white; font-family: '4C GandhiMarathi', Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 14px; line-height: 27px;">रशियाच्या खगोलवैज्ञानिकांनी अलीकडेच २०१२ एस १ (आयसॉन) हा धूमकेतू शोधला असून, तो पृथ्वीपासून ९ कोटी किलोमीटर अंतरावर आहे, असे ‘नॅशनल जिऑग्राफिक’ या नियतकालिकाने म्हटले आहे. सध्या तो शनि व गुरू यांच्या दरम्यान असून फिकट दिसत आहे, पण जेव्हा तो सूर्याच्या गुरुत्वाकर्षणाने जवळ येईल त्या वेळी त्याच्यावरील धूळ व बर्फ निघून जाईल व त्याचा पिसारा अधिक प्रकाशमान दिसू लागेल. हा धूमकेतू मुळातच चमकदार असून, त्याचे सूर्यापासून अंतर कसे बदलत जाते यावर ते अवलंबून आहे असे भारतीय वंशाचे खगोलवैज्ञानिक रामिंदर सिंग सामरा यांनी सांगितले. तीन किलोमीटर रुंदीचा हा धूमकेतू असून २०१३ च्या शेवटच्या महिन्यांमध्ये व २०१४च्या सुरुवातीला तो अधिक प्रखर दिसेल. जर हे सगळे खरे ठरले तर तो खगोल इतिहासातील सर्वात तेजस्वी धूमकेतू ठरेल असे कॅनडाच्या एच. आर. मॅकमिलन अंतराळ केंद्रात काम करणारे सामरा यांनी ‘नॅशनल जिऑग्राफिक’ला सांगितले.</span><br />
<span style="background-color: black; color: white; font-family: '4C GandhiMarathi', Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 14px; line-height: 27px;">१६९०मध्ये एक महाधूमकेतू दिसला होता. त्याच्याच मार्गाने हा धूमकेतूही येत आहे. तो मंगळापासून १ कोटी किलोमीटर अंतरावरून जाईल व तेथील क्युरिऑसिटी या रोव्हरलाही त्याची काही सुंदर छायाचित्रे टिपता येतील. धूमकेतू किती प्रकाशमान दिसेल याबाबत सावधानता बाळगणे गरजेचे आहे, कारण यापूर्वी असे अंदाज अनेकदा चुकले आहेत असे सामरा यांनी सांगितले.</span><br />
<span style="background-color: black;"><span style="color: white;"><span style="font-size: 14px; line-height: 27px;"><span style="font-family: 4C GandhiMarathi, Georgia, Times New Roman, Times, serif;">माहितीचा स्त्रोत : लोकसत्ता</span></span><span style="font-size: 14px; line-height: 27px;">मधील बातमी</span></span></span></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-16388399666257822302012-08-25T10:10:00.001-07:002012-08-25T10:12:42.636-07:00मंगळावर 'क्युरिओसिटी' रोव्हर ने नेमके काय पाहिले?<div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;">माहितीचे काही दुवे:</span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><b>महाराष्ट्र टाईम्स :</b> <a href="http://maharashtratimes.indiatimes.com/articleshow/15625516.cms"><b>मंगळावर दिसल्या उडत्या तबकड्या?</b></a></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><a href="http://www.pakalertpress.com/2012/08/24/curiosity-rover-spots-mysterious-ufo-zooming-across-the-red-planets-horizon/">नासाच्या फोटोचे झालेले विश्लेषण </a></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><b>नासा :</b> <a href="http://www.nasa.gov/mission_pages/msl/index.html">क्युरिओसिटी </a></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><b>पार्श्वभूमी:</b></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;">अलिकडेच अमेरिकेच्या अंतराळ संशोधनाचा सर्व भार वाहणार्या 'नासा' या संस्थेमार्फत 'क्युरिओसिटी' रोव्हर ने घेतलेली काही छायाचित्रे सार्वजनिक केली गेलीत. त्या फोटोंपैकी एका फोटोत क्षितिजावर दिसत असलेल्या चार प्रकाशकणांचे अस्तित्त्व अनेकांना खटकले. कित्येकांच्या मते ते प्रकाशकण म्हणजे उडत्या तबकड्या (यु.एफ.ओ.) आहेत आणि दूर राहून मानवाच्या सर्व हालचालींवर लक्ष ठेवून आहेत. तर नासाच्या वतीने तो फोटोमधील एक तांत्रिक दोष असल्याचे स्पष्टीकरण देण्यात आलेले आहे. </span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;">हा तो मूळ फोटो:</span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><img src="https://lh3.googleusercontent.com/-xSEw5nT840U/UDioT47_9oI/AAAAAAAAEbA/07Fni0l0_wg/s964/Original%2520Photo.jpg" width="" height="" /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;">हे या मूळ फोटोचे (युएफओ च्या अस्तित्त्वासाठी पूरक असे - केलेले? -) पृथक्करणः</span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><img src="https://lh4.googleusercontent.com/-QBiKDloI9OU/UDi5j6eMtNI/AAAAAAAAEcg/njHfgnbPH-w/s570/Curiosity-Rover-spots-mysterious-UFO-zooming-across-the-red-planets-horizon.jpg" width="" height="" /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div><span style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; font-family:Georgia, serif;">नासाच्या वैज्ञानिकांनी फोटोमधील तंत्रातील त्रुटीमुळे निर्माण झालेले डाग आहेत असे म्हटलेले आहे. (येथे ही गोष्ट लक्षात घ्यायला हवी की नासाने ते ४ ठिपके अंतराळातील कोणत्यातरी तार्याचे असावेत असे अजिबात म्हटलेले नाहिये) फोटो पाहिल्यावर ते डाग आहेत असे वाटत नाही. कारण डागांना पसरणारा प्रकाश नसतो. ऐसी अक्षरे च्या सदस्यांचे या बद्दल मत काय आहे ते माहिती करुन घ्यायला आवडेल. येथे मी फक्त माहिती देतोय, माझी मते नाहीत. पुढे </span><span style="font-family:Georgia, serif;">लवकरच </span><span style="font-family: Georgia, serif; font-size: 16px; ">माहिती</span><span style="font-family: Georgia, serif; font-size: 16px; "> </span> <span style="font-family: Georgia, serif; font-size: 16px; ">दे</span><span style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; ">ईनच.</span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><span style="font-family:Georgia, serif;">मंगळावर यशस्वीपणे उतरुन एक इतिहास निर्माण करणार्या 'क्युरिओसिटी' या रोव्हर च्या या मोहिमेकडे अवघ्या जगातील शास्त्रज्ञांचे व काही प्रमाणात सर्वसामान्यांचेही लक्ष आहे. रोव्हर चा शब्दशः अर्थ भ्रमण करणारा वा फिरणारा असा होतो. समुद्री चाच्यांसाठी देखील हा शब्द वापरला जातो. त्यामुळे क्युरिओसिटी रोव्हर चे मराठी रुपांतर "जिज्ञासू भटक्या" अथवा "जिज्ञासू लुटारु" असे ढोबळमानाने करता येईल. अर्थात हा प्रस्तुत लेखाचा वा चर्चेचा महत्त्वाचा विषय नसल्यामुळे आपण 'क्युरिओसिटी रोव्हर' हाच शब्दप्रयोग करुयात. तर या धाग्याद्वारे 'क्युरिओसिटी' रोव्हरने काढलेल्या फोटोंवरून नव्याने कोणते वादळ बातम्यांच्या जगात गाजते आहे? आणि त्यात तथ्य किती आहे? अशा विषयावर चर्चा करुयात. </span><span style="font-family:Georgia, serif;">पुढे </span><span style="font-family:Georgia, serif;">लवकरच </span>माहिती देईन.</div><div style="font-family: Georgia, serif; font-size: 100%; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; line-height: normal; "><br /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-2566405483872295712012-08-12T12:31:00.002-07:002012-08-12T12:37:22.937-07:00सप्टेंबर-२०१२ पासून "खगोलविश्व" नियमित<span style="font-family:Georgia, serif;">नमस्कार मित्रांनो, </span><div><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;">'खगोलविश्व'च्या माध्यमातून मी इतके दिवस खगोलशास्त्रातील ज्ञान आणि खगोलीय घटना मराठीतून सांगण्याचा प्रयत्न करत होतो. पण त्या प्रयत्नाला वेळेची कोणतीही शिस्त नव्हती. याची मला पुरेपुर जाणीव होती व आहे. माझ्या काही वैयक्तिक कारणास्तव आणि व्यस्ततेमुळे मला 'खगोलविश्व' कडे लक्ष देणे शक्य झाले नव्हते. </span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;">पण येत्या सप्टेंबर महिन्यापासून दर पंधरवड्याला एक लेख वाचकांना नक्की देण्याचा मनोदय आहे याशिवाय दिवाळीपर्यंत खगोलविश्व एका नव्या आकारात व स्वरुपात तुमच्यापुढे आणण्याचा प्रयत्न करेन. </span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;"><br /></span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;">धन्यवाद,</span></div><div><span style="font-family:Georgia, serif;">-सागर</span></div>Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7622310781101539306.post-32087392614707092802012-06-03T05:47:00.005-07:002012-06-03T06:00:34.236-07:00आपल्या आयुष्यातले शेवटचे शुक्राचे अधिक्रमण<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_Tgi0d8hH_ZSvgVZn9wx2AVsZXavmxizLqbRTdlnDTBE6VYVTAfgBLI3t6wpMHEuj9T0rQdrpKEok4gYet778K69snTZsZy1hOD_ZNBMNtL_kJ4hYyL8p57d9d3mHwrA55T54e9ReK1Ia/s1600/Transit+of+Venus-1.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 319px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_Tgi0d8hH_ZSvgVZn9wx2AVsZXavmxizLqbRTdlnDTBE6VYVTAfgBLI3t6wpMHEuj9T0rQdrpKEok4gYet778K69snTZsZy1hOD_ZNBMNtL_kJ4hYyL8p57d9d3mHwrA55T54e9ReK1Ia/s320/Transit+of+Venus-1.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5749793332696510994" /></a><div><div style="font-family: Georgia, serif; "><b>आपल्या सर्वांच्या आयुष्यातले शेवटचे शुक्राचे अधिक्रमण </b></div><div style="font-family: Georgia, serif; "><br /></div><div style="font-family: Georgia, serif; ">सूर्यमालेतील अत्यंत दुर्मिळ घटनांपैकी एक घटना असते ती म्हणजे ग्रहांचे सूर्यबिंबासमोरुन झालेले अधिक्रमण अथवा पारगमन किंवा संक्रमण. हे दुर्मिळ आणि खगोलीय दृष्टीकोनातून अत्भुत दॄश्य संपूर्ण भारतात येत्या ६ जून २०१२ रोजी दिसणार आहे. शुक्र ग्रहाचे सूर्यावरील हे अधिक्रमण पाहणारे सर्व लोक आपल्या यापुढील आयुष्यात पुन्हा हे दृष्य पाहू शकणार नाहीत. कारण यापुढील शुक्र ग्रहाचे सूर्यावरील अधिक्रमण हे १०५ वर्षांनंतर २,११७ साली दिसणार आहे. तेव्हा अशी सुवर्णसंधी दवडू नका. पश्चिम आकाशाकडे एक नजर टाकताच लक्षात येते की शुक्र ग्रह सूर्याच्या खूप जवळ चालला आहे. कोणत्याही ग्रहाचे सूर्यावर अधिक्रमण हे दृश्य खूप दुर्मिळ यासाठी आहे की पृथ्वीच्या आणि सूर्याच्या मधे फक्त बुध व शुक्र हे दोनच ग्रह आहेत. व या दोन ग्रहांची सूर्याभोवती भ्रमण करण्याची कक्षा पृथ्वीच्या आणि सूर्याच्या मधे येते म्हणूनच सूर्यावरचे अधिक्रमण फक्त याच दोन ग्रहांचे - बुध व शुक्र - दिसू शकते. १६०९ साली दुर्बिणीचा शोध लागल्यानंतर आतापर्यंत सूर्यावरील अधिक्रमणाच्या फक्त सात घटना घडलेल्या आहेत. व आठवे अधिक्रमण ६ जून २०१२ रोजी घडणार आहे. </div><div style="font-family: Georgia, serif; "><br /></div><div style="font-family: Georgia, serif; ">ग्रहांच्या अधिक्रमणाचे स्वतःचे एक विशेष महत्त्व आहे. १८ व्या शतकात शुक्राच्या अधिक्रमणामुळे पहिल्यांदाच सूर्य व पृथ्वी यांच्यातील अंतर अधिक अचूकतेने मोजण्यात आले होते. याच अधिक्रमणाच्या काळात शुक्र ग्रहावर वातावरण असल्याचाही शोध लागला होता. शुक्र ग्रहाचे अधिक्रमण १,००० वर्षांत फक्त १२ वेळा होते. १२१.५ वर्षांनंतर आठ वर्षांच्या अंतराने २ अधिक्रमणे होतात. २०व्या शतकात कोणतेही अधिक्रमण झालेले नव्हते. सन १८७४ आणि १८८२ ला जोडीने झालेल्या अधिक्रमणानंतर पहिले अधिक्रमण ८ जून २००४ रोजी झाले होते. याच जोडीतले दुसरे अधिक्रमण येत्या ६ जून २०१२ रोजी होत आहे. शुक्राच्या अधिक्रमणाची ही घटना यापुढे सन २,११७ व २,१२५ सालीच होणार आहे. तेव्हा हौशी खगोलप्रेमींनी आपल्या आयुष्यातली शुक्राच्या अधिक्रमणाची ही संधी दवडू नका व नक्की या नेत्रसुखद दृश्याचा आनंद घ्या <img src="http://www.pustakvishwa.com/sites/all/modules/smileys/packs/Roving/smile.png" title="Smile" alt="Smile" class="smiley-content" style="border: 0px; color: rgb(47, 47, 47); font-family: CDAC-GISTYogesh, Mangal, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto; background-color: rgb(255, 255, 234); " /></div><div><span > </span></div><div style="font-family: Georgia, serif; "> </div></div><div><span > </span></div>Unknownnoreply@blogger.com0